V polovici 18. storočia sa prvýkrát objavuje dámska bielizeň v dnešnom slova zmysle, za čo je možné vďačiť i spoločnosti FELINA s jej viac ako 120-ročnou históriou.

Korzet, krinolína a turniera sú pojmy, ktoré patrili do slovníku žien v období medzi rokmi 1810 až 1870. Žena, ktorá chcela ísť s módou, predvádzala svoj „osí pás“. Vtedy s pomocou šnúrovačky a mechanických korzetov. Okolo roku 1870 sa umelo zveličená silueta zmenila a hlavná pozornosť sa presunula na zadné partie – vystúpená košíkovitá „turniera“ vzadu na sukni vytvárala falošné zadné partie, ktoré boli vnímané ako obzvlášť erotické.

Posledná tretina minulého storočia vnášala do módy spodnej bielizne stále väčší luxus. Používalo sa jemné holandské plátno alebo batist, výšivky a krajky, srdcovito tvarované výstrihy alebo háčkované ozdoby. Fantázii sa žiadne hranice nekládli. Umenie tvorby jemnej spodnej bielizne sa začalo.

Korzet, ktorý do tej doby slúžil výhradne k vytvarovaniu postavy, získal už záhy dodatočný módny akcent vďaka pružným podväzkom, ktoré poznáme dodnes.

Typická silueta roku 1900 ukazuje ženu úplne bez brucha – alebo ešte lepšie s prepadlým bruchom, ale zato so zvýrazneným poprsím a zadnými partiami. Od roku 1910 bola potom dolná časť tela stlačovaná do rovnej línie.

Výlet do histórie industrializácie ukazuje, že až do 40. rokov 19. storočia šili špecializovaní krajčíri korzety ručne z nastrihaných dielov látok. Až neskôr bola zahájená sériová výroba, ktorá bola napojená na tkanie korzetov na ručnom tkáčskom stave. Od roku 1850 bol v Nemecku známy šijací stroj.

Priekopníci tovární výroby korzetu boli Francúzi. O niečo neskôr, okolo polovice 19. storočia, vznikli prvé šijacie dielne na výrobu korzetov v Nemecku. K nim patril i podnik v Bad Rappenau, založený v roku 1885, ktorý neskôr prišiel na známosť pod názvom FELINA.

Prvým predchodcom podprsenky bol francúzsky model Callimaste, ktorý bol vytvarovaný z pružných pásikov a nosil sa pod korzetom.

Po prvej svetovej vojne vznikol úplne nový obraz ženy – bol podmienený nútenou samostatnosťou a zárobkovou činnosťou ženy. Ženy začali zrazu pôsobiť chlapčensky. Typickým módnym kusom odevu sa stala „nohavičková košieľka“. Poprsie zmizlo pod prvými podprsenkami. Korzet bol čiastočne nahradený tzv. „bokovkou“.

V 20. rokoch 20. storočia sa v Amerike objavilo poňatie ženy ako vamp, ktorá mala ladné telesné proporcie, ale bola štíhla v bokoch. Základom výbavy spodnej bielizne boli oblo tvarované a zvýrazňujúce podprsenky, pružný bokový pás a tvarujúci korzet. Nevyhnutnosťou sa stala bokovka, ktorá až do objavenia pančuchových nohavíc fungovala zároveň ako podväzkový pás na zachytenie pančúch.

Druhá svetová vojna spôsobila nedostatok, ktorý prispel k väčšej vynaliezavosti. Na nemecký trh sa dostali zahraničné vlákna ako Nylon alebo Perlon. K základnej výbave patrila vtedy bokovka a podprsenka.

Začiatkom 60. rokov zažíval západonemecký priemysel, zaoberajúci sa výrobou spodnej bielizne, nebývalý rozmach. Zamestnával zhruba 250.000 ľudí – z ktorých len v podniku FELINA ich pracovalo 2.000. Zázračné vlákna ako Lycra, prvé pančuchové nohavice a minisukne sa stali neodmysliteľnou súčasťou módnej branže.

Doby, v ktorých si ženy kupovali spodnú bielizeň a korzety najradšej utajene a s určitým pocitom ostychu, sú vďakabohu preč. V uplynulých desiatich rokoch sa z korzetov a spodnej bielizne stala módna záležitosť. Príčina tkvie jednak v osvietenejšej dobe a jednak vo vzrastajúcom povedomí o vlastnom tele.

Významnou mierou k tomu iste prispel i vývoj módy smerom ku strihom, ktoré zvýrazňujú postavu, a k hlbším výstrihom. Naviac v dnešnej dobe existuje i mnoho mladých žien s veľkým poprsím, ktoré sa neostýchajú vystaviť svoj dekolt na obdiv. Popri módnych aspektoch kladú zákazníčky stále väčší dôraz na kvalitný strih, ktorý zaručuje, že bielizeň dokonale sadne – to platí pre všetky modely bielizne, od športových až po bohato zdobené. Pri požadovanej funkčnosti však celok samozrejme nesmie pôsobiť usadlo alebo pripomínať babičkovský korzet.

Práve ženy s veľkými veľkosťami košíčkov bývajú dobre informované o módnych trendoch a kladú veľký dôraz na pohodlie pri nosení bielizne. To samozrejme nevylučuje, že podprsenky majú byť módne, kvalitné a poskytovať pohodlie. Spodná bielizeň nesmie škrtiť, ale musí sa pohodlne nosiť a žena by sa v nej mala dobre cítiť.


Zdroje:
Zur Geschichte der Unterwäsche 1700-1960 (K dejinám spodnej bielizne v období 1700-1960), Almut Junker, Eva Stille, Historisches Museum Frankfurt am Main
Wäsche, Mode Markt und Marketing (Bielizeň, módny trh a marketing), Felicitas Bachmann, Christa Madeyka, Mechthild Meyer-Schneidewind, Deutscher Fachverlag